Zj 2,1-7

Posledná kniha Biblie – Zjavenie Jána, obsahuje sedem listov, ktoré Pán „nadiktoval“ apoštolovi pre cirkevné zbory. Som presvedčený, že adresát tohto listu  nie je pevne daný a tak pokojne môžeme ako adresáta jednotlivých listov doplniť náš adamovskokochanovský  cirkevný zbor. [A viete čo mi ešte prišlo na um?! Počítajte, prosím, spolu so mnou: Chocholná, Velčice, Adamovce, Kochanovce, Lieskové, Melčice, Ivanovce (7) Sedem filiálok – rovnako ako sedem listov.] No nielen preto vás, bratia a sestry, pozývam aby sme spoločne čítali, počúvali, premýšľali a hľadali posolstvo, ktoré nám Pán prostredníctvom týchto listov adresuje. Ak dobrý Boh dovolí využijeme tieto „prázdninové“ nedele k postupnému čítaniu listov siedmym cirkevným zborom.

Prvý list v knihe Zjavenia je adresovaný do efezského zboru. Efez bolo v staroveku obrovské mesto, jedno z najväčších v celej rímskej ríši. Mesto bolo kultúrnym centrom regiónu a pôsobilo v ňom mnoho význačným mysliteľov a osôb.

Ježiš Kristus začína list opisom seba samého slovami: „drží v pravici sedem hviezd a chodí uprostred siedmich zlatých svietnikov“. V prvej kapitole sa môžeme dočítať, že hviezdy predstavujú anjelov siedmych cirkevných zborov a svietniky sú samotné cirkevné zbory. Kristus je teda uprostred svojej cirkvi, ale aj nad svojou cirkvou, takže Mu neunikne žiadny detail zo života každého zboru. Nie inak tomu bolo aj v Efeze a nie inak je tomu aj v Adamovských Kochanovciach.

Začiatok listu je povzbudivý. Ježiš oceňuje prácu tohto zboru. „Poznám tvoje skutky.“ Áno, ich prácu vidieť. Tento  zbor sa neutiahol za múrmi svojho zboru, ale pracuje aj navonok. Jeho práca je namáhavá a je spojená s trpezlivosťou a vytrvalosťou. Kristovo evanjelium je potrebné kázať vytrvalo a trpezlivo. Nemožno za niekoľko rokov vidieť ovocie tejto práce. Práca na Božej vinici nie je porovnateľná s prácou v nejakej firme, ktorá hľadí na finančný zisk a úspešná je len vtedy, keď každý rok vykazuje zisk. Práca na Božej vinice je beh na dlhú trať, nie je to šprint, je to vytrvalostný beh, často má podobu orientačného, keď presne nepoznáme celú trať. Preto je potrebné pracovať uvážlivo a trpezlivo, mať pred sebou vzdialenejšie ciele ako len jeden kalendárny rok.

Drina na Božej vinici musí počítať aj so stratami, pretože sa musí držať pravdivosti evanjelia. Nemôžeme byť slepí k tomu, čo sa deje ak vieme že je to zlé. Nemôžeme byť hluchí k falošným sľubom ak hlásaným polopravdám. Nemôžeme schvaľovať morálny úpadok, ktorý sa ukrýva za názvom tolerantná spoločnosť.  Nemôže zlo schvaľovať, hoci by bolo v zlatom či ružovom obale. A to bol aj prípad efezských. Odmietali  zlo a falošných apoštolov. Zrejme išlo o bludárov, ktorí kázali iné evanjelium. Zbor ich však odmietol.

Aby sme aj my rozpoznali blud od pravdy, je potrebné sa stále vzdelávať a načúvať Božiemu hlasu, ktorý nás upozorní, že niečo nie je v poriadku. Základnými piliermi vzdelávania je preto čítanie a štúdium Biblie a modlitba. Bez týchto vecí cirkev stráca ostražitosť a zaspáva.

Po tejto pochvale však prichádza napomenutie. Ježišova výčitka sa týka lásky. Práve tu nastal úpadok v porovnaní s predchádzajúcou dobou. Keď apoštol Pavol písal do Efezu vyznal, že tamojší kresťania sú známi láskou ku všetkým bratom. Teraz je situácia iná. Láska už nie je taká, ako bola na začiatku. Viera bez lásky je však fanatická viera, preto Ježiš bije na poplach a vyzýva efezský zbor na pokánie: „Spamätaj sa, odkiaľ si odpadol, kajaj sa a rob prvotné skutky! Ak nie, prídem na teba, pohnem tvojím svietnikom z miesta, ak sa nebudeš kajať!“ Slová o pohnutí svietnika sú dostatočne výrečné: keď sa nevrátiš ku zdroju lásky, môže tvoj svietnik spadnúť a ty zanikneš.

„Opustil si svoju prvotnú lásku“. Nie sú to slová o nás a pre nás? Čoraz častejšie počúvam a sledujem ako veľmi nám chýba láska. Často o nej hovoríme, vyznávame sa z lásky k blížnemu, ale je medzi nami a je v našich srdciach? Naše rodiny sa rozkladajú kvôli nedorozumeniu a totálnej neochote odpúšťať. Susedia si medzi sebou prestávajú rozumieť, stavajú medzi sebou neprekonateľné múry. Bývalí priatelia a známi na seba zazerajú a nevedia si vymeniť zopár vľúdnych a osobných slov. Toto, žiaľ, nie je akýsi všeobecný opis doby a spoločnosti, v ktorej žijeme. Tie slová opisujú práve nás, náš cirkevný zbor. Tam, kde má mať svoje miesto láska sme uvoľnili miesto pre vlastné záujmy a potreby – egoizmus, pre závisť, zlobu,…

Kristov list chladnúcemu zboru efezskému je preto aktuálny aj pre nás. Stačí si spomenúť na svoje začiatky viery, na svoje vlastné korene, na svoje prvé krôčiky v nedeľnej škole a náboženstve, na svoju konfirmáciu, prvé pristupovanie k Večeri Pánovej, prvé ozajstné pokánie… Toto spamätanie sa  má znovu oživiť našu vieru, naše korene a naše dedičstvo, ktoré sú silné a pevné. Náš život stojí na pevnom základe, teraz je potrebné k tomuto základu začať stavať ďalšie poschodia, aby nám do celej stavby nepršalo a nesnežilo. Preto stále a trpezlivo prosme aj za svoj vlastný zbor i za svoju vlastnú cirkev, aby znovu ožila a prebudila sa zo spánku. Amen

Komentáre nie sú povolené.