„Lebo blízko je deň Hospodinov proti všetkým národom. Ako si ty robil, tak sa stane tebe. Tvoj čin ti padne naspäť na hlavu.“

Zvykne sa hovoriť, že dobre hodený bumerang sa vždy vráti. Označenie pre zbraň pôvodných obyvateľov Austrálie sa však postupom času stalo celkom logickým označením pre situáciu, keď sa dôsledky skutkov a vyrieknutých slov vrátia a postihnú ich pôvodcu (zväčša v negatívnom zmysle).

Podľa Božej spravodlivosti, ktorú nám odhaľuje prečítaný text z knihy proroka Abdiáša sa naše činy vykonané proti našim blížnym, ale tiež proti svätému Bohu vrátia na nás, doslova padnú na našu hlavu. Určite to pre nás nie je žiadne prekvapivé poznanie, veď na viacerých miestach v Biblii odhaľujeme túto podobu Božej spravodlivosti. Napríklad v liste Galatským apoštol Pavol píše: „Nemýľte sa! Boh sa nedá vysmievať! Čo človek rozsieva, to bude aj žať!  Pretože kto rozsieva svojmu telu, z tela bude žať skazu; kto rozsieva Duchu, z Ducha bude žať večný život.“ (6,7-8)

A predsa majú slová proroka Abdiáša osobitý význam. Sú to totiž slová vyrieknuté proti Edómu. Aby sme správne porozumeli povedanému: Bol to národ a zároveň kráľovstvo susediace s Izraelom na juhovýchode. Vlastne to boli pomerne blízki príbuzní. Izraelčania boli potomkami Jákoba a Edómčania boli potomkami Jákobovho brata – dvojičky Ézava. Mali teda spoločného praotca Izáka. Boli to vlastne spríbuznené národy (skoro sa až natíska porovnanie medzi Slovákmi a Čechmi).

Boh poslal Abdiáša prehovoriť k Edómcom v situácii, keď Izraelčania utrpeli zničujúcu vojenskú porážku. A vtedy Edómčania prejavili radosť z porážky Izraelčanov a vrhli sa na nich ako hyeny, ktoré zvyknú kradnúť korisť iným predátorom. Drancovali z toho, čo v porazenom Izraeli ešte zostalo.

Poučenie z tohto prorockého spisu je  jasné: Nepas sa pohľadom na cudzom nešťastí. A už vôbec sa nesnaž zneužiť cudzie nešťastie k tomu, aby si si tiež niečo utrhol, získal sám pre seba. Som presvedčený, že nielen my, ale i tí, ktorí sa od Boha odvracajú a spoliehajú sa sami na seba, skrátka veriaci i neveriaci súhlasíme s týmto posolstvom. Malo by byť predsa prirodzené: netešiť sa z cudzieho nešťastia, nekopnúť si do toho, do koho kopú ostatní, neodtrhnúť si z cudzieho koláča, len preto, že si z neho berú ostatní… Malo by to byť prirodzené, ale podľa toho ako žijeme a čo vidíme okolo seba to vôbec nie je prirodzené. Ľudia si navzájom ubližujú, brat bratovi nielenže závidí, ale neštíti sa siahnuť na to, čo mu patrí. Žiaľ aj v našich rodinách, medzi tými najbližšími vládne mnoho napätia, ba neraz i násilia.

A do tejto tragickej situácie zaznieva nielen pre Edómcov, ale pre každého z nás jasné a zrozumiteľné napomenutie: „Lebo blízko je deň Hospodinov proti všetkým národom. Ako si ty robil, tak sa stane tebe. Tvoj čin ti padne naspäť na hlavu.“ Tieto slová však nevarujú len tých, ktorí zneužívajú niečie nešťastie. Je to výstraha pre všetkých Božích nepriateľov, ktorí zneužívajú porážku božieho ľudu. Takže aj dnešný význam tohto proroctva nie je len o tom, že sa niekto priživuje na nešťastí niekoho, ale konkrétne, že to sú nepriatelia Ježiša Krista, ktorí sa pasú na nezdaroch Kristovej cirkvi. Ako vtedy Izrael prehral akúsi bitku a Edóm to hneď zneužil, tak sa stáva, že keď my ako cirkev i ako jednotliví kresťania prehrávame v duchovných bitkách, hneď sa nájdu krikľúni, ktorým sa to náramne hodí a ktorí to hneď zneužijú. Myslím si, že ani netreba vymenovať príklady toho, kde ako cirkev a kresťania dnes prehrávame. Hlásame posolstvo viery, lásky, pokánia,… ale len veľmi ťažko, ak vôbec sa priznávame k svojim hriechom, omylom, v našich vzťahoch je čitateľná skôr pretvárka, uzavretosť, egoizmus, ako láska k blížnemu.

Boh je však spravodlivý sudca. Boh spravodlivo potrestá tých, ktorí zneužívajú prehru Božieho ľudu. Akokoľvek sme si prehru zaslúžili, akokoľvek sme k nej prispeli, Boh odplatí tým, ktorí túto našu prehru zneužijú a ešte sa nej snažia aj obohatiť, alebo presláviť. Ich skutky, alebo vyrieknuté slová sa im vrátia a poznačia ich samých.

Bol by som však nerád, aby sme sa uspokojili s lacným pocitom zadosťučinenia, že „my“ sa nakoniec budeme smiať a „oni“ to prehrajú; „nás“ sa Boh zastane, „ich“ potrestá. Je to pravda, ale je tu ešte podstatnejšia otázka: Kde som „ja“? Naozaj som medzi tými, ktorých sa Boh zastane, a nie som náhodou medzi tými, na hlavu ktorých sa vrátia ich činy? Šírim okolo seba tie dary, ktorými ma Boh obohatil, alebo sa priživujem na nešťastí, pádoch a prehrách svojich bratov a sestier. Prosím, uvažujme na tým a nechajme sa aj počas dní tohto nového roka viesť a poučovať slovami Písma, ktoré boli vylosované ako verš pre náš cirkevný zbor na rok 2015: „Lebo blízko je deň Hospodinov proti všetkým národom. Ako si ty robil, tak sa stane tebe. Tvoj čin ti padne naspäť na hlavu.“ Amen

Komentáre nie sú povolené.