Rim 3,28 „Lebo tak myslíme, že človek ospravedlnený býva vierou bez skutkov zákona.“

Za všetko sa platí! Nič nie je zadarmo! A ak  predsa niekto niečo ponúka len tak, zadarmo – je to viac ako podozrivé. (Spomínam si na jeden humorný rozhovor s predavačkou z obchodu, kde som jej navrhol, že si z balenia 4 + 1 zadarmo zoberiem len ten piaty kúsok – práve ten zadarmo.) Skrátka,  naša životná skúsenosť hovorí jasnou rečou: všetko niečo stojí!

Počuli sme  Pavlove slová: „Lebo tak myslíme, že človek ospravedlnený býva vierou bez skutkov zákona.“ Keď apoštol písal tieto slová mal tie najhoršie skúsenosti s učiteľmi zákona, ktorí  od ľudí túžiacich po spasení vyžadovali plnenie predbežných podmienok. Ak spravíš to i ono, ak splníš isté podmienky a budeš dodržiavať určité pravidlá, potom, ale skutočne až potom budeš môcť očakávať, že Pán Ježiš bude tvoj obhajca pred Božou tvárou a vykupiteľ z otroctva hriechu.

Znie to síce veľmi logicky a presvedčivo, veď aj naše skúsenosti, o ktorých som vravel v úvode tomu nasvedčujú. Ale apoštol odhalil, že táto ľudská logika prevracia evanjelium naruby, a preto sa podobným myšlienkam dôrazne postavil na odpor. Veď sám Ježiš takto nehovoril. Nikomu nehovoril, že má najprv splniť to a ono, a potom že za Ním môže prísť. Ježiš prijímal hriešnikov a jedol s nimi, aby im dosvedčil, že Boh ich miluje napriek ich hriechu, túži po nich a chce s nimi žiť v spoločenstve. V podobenstve „O stratenej ovci“ nám dokonca ukázal, že Boh ide za tými, ktorí blúdia, za tými, ktorí Mu nič nemôžu ponúknuť, pretože Mu skrátka záleží na človeku.

Ale Ježiš nám o Božej láske nielen veľa povedal. On aj potvrdil všetko to, čo o nej hovoril. Veď kvôli nám hriešnym sa nechal potupiť, mučiť a napokon aj ukrižovať na dreve kríža. Boh neposlal svojho Syna Ježiša ako Spasiteľa preto, že ľudia práve prekypovali dobrou vôľou a vrátili sa k pravému Bohu. On Ho poslal preto, že dozrel čas a že nič menšie nestačilo na to, aby odvrátil hriešne ľudstvo od cesty skazy.

Apoštol si toto všetko uvedomil, a preto vyhlásil za neprípustné spájať s Ježišovým pozvaním do Božieho kráľovstva nejakú latku, ktorú musia pozvaní podliezť alebo inak zdolať. Ba dokonca ukázal, že Kristovej milosti sa môže dovolať úplne každý človek. Z akéhokoľvek postavenia, z akejkoľvek životnej situácie, nech nás ťaží akákoľvek minulosť, každý človek sa môže obrátiť ku Kristovi, uchopiť Jeho lásku a spásu. Stačí sa len spoľahnúť na Božie dielo v Kristovi a dôverovať Kristovmu pozvaniu. Pánu Bohu skrátka nemusíme pomáhať tým, že sa najprv vyškriabeme do určitej úrovne, aby nás On zazrel a mohol nás spasiť. Náš Boh predsa v Kristovom kríži vybudoval rebrík, ktorý  dosiahne až do najväčších hlbín, aby sa po ňom človek mohol dostať až pred Jeho nebeský trón.

Myslím si, že hovoriť o Božej milosti bez ľudských zásluh a nespomenúť pritom Abrahámov príbeh z prvých stránok Biblie, to sa snáď ani nedá. Abrahám bol skutočne vyhlásený za spravodlivého a za Božieho priateľa skôr, než vykonal väčšinu svojich obdivuhodných skutkov. Boh ho neodmenil za vzornú reprezentáciu, za dokonalú poslušnosť, ale odpovedal na to, že Abrahám nezaváhal a bol ochotný veriť najmenej pravdepodobnému sľubu: že Boh pre neho pripravil hojné potomstvo. Boh Abraháma ospravedlnil, keď uveril Jeho sľubu, ktorý z ľudského pohľadu pôsobil veľmi nepravdepodobne. A rovnako ospravedlní aj nás, ktorí pritakáme bláznivému kázaniu o ukrižovanom Spasiteľovi, ktorý si nás zamiloval napriek všetkým našim nedostatkom, zlyhaniam, hriechom.

Lenže ani ten Boží rebrík nemusí stačiť. A nemusí stačiť vtedy, keď mi ho síce Pán Boh pripravil, ukázal, ale ja sa neodhodlám po tom rebríku vystúpiť z tej hlbiny, ktorou je môj doterajší život. K tomu, aby som po Božom rebríku vystúpil však nepotrebujem odvahu, ale vieru. Apoštol pod pojmom viera zaiste rozumel viac, než len akési akademické presvedčenie o Božej existencii. Mienil tým iste vzťah dôvery k Pánovi, spoľahnutie sa na Spoľahlivého, ktorý pre nás pripravil všetko, aj keď sme si to vôbec nezaslúžili. Skutočne platí, že srdečná dôvera v Krista je jediný prostriedok, ktorým môžeme siahnuť po Božích pokladoch.  Boh k nám nemá žiadnu povinnosť, žiadne záväzky, ale všetko dáva, pretože sa slobodne rozhodol byť k nám milostivý. A našou odpoveďou na Božiu podanú ruku môže byť jedine viera. Nech teda aj v tomto novom roku Pán Boh žehná našej viere, osvecuje našu cestu za Ním a posväcuje nás svojím Svätým Duchom, aby sme na tejto ceste vytrvali. Amen.

Komentáre nie sú povolené.