Milé sestry, milí bratia,
vstúpili sme do nového roku. Asi nikdy počas celého roku nestisneme toľkokrát ruku iným ľuďom želajúc im požehnanie do budúcich dní. Skúsme sa len na chvíľu zamyslieť, koľko prianí sme za tento krátky čas vyslovili, aké záväzky sme si predsavzali, koľko túžob sa prehnalo našou hlavou. Pri rozlúčke so starým rokom vnímame, že príchodom nového roku sa pred nami rozprestiera nová budúcnosť prinášajúca nové možnosti do nášho života. Aká bude táto budúcnosť? Určite si prajeme, aby bola bezproblémová a úspešná. Nie je to utópia? Veď život bez problémov neexistuje. To je síce pravda. Ale prekážky v živote, ktoré vieme s menším či väčším úsilím vyriešiť, nepovažujeme za problém zatieňujúci úspech našej cesty. Otázkou je, čo robiť, aby naša cesta, ktorou ideme v ústrety budúcnosti, bola úspešná. Na čo nesmieme zabudnúť, čoho sa máme vystríhať, aby naša púť bola zdarná? Nad týmito otázkami sa chceme zamyslieť vo svetle Božieho slova. Boh dávajúc inštrukcie Józuovi na cestu do zasľúbenej zeme ich zakončuje slovami: „…lebo vtedy sa vydarí tvoja cesta a budeš mať úspech“ (Joz 1, 8). Tieto inštrukcie sú svetlom aj pre úspech našich ciest. Boh nám chce radiť, aké konanie zabezpečuje úspešnú životnú cestu človeka. Vraví: Aby si mal úspech… nepozeraj sa dozadu. Možno aj nám na rozhraní rokov zaletujú myšlienky do minulosti. Spomíname na pekné momenty života, na blízkych ľudí, s ktorými sme sa museli rozlúčiť, hoci pre nás nesmierne veľa znamenali. V cirkvi sme si tiež zvykli upriamovať svoj pohľad na jej slávnu minulosť spojenú s výnimočnými osobnosťami. Pohľady do minulosti sú dobré iba vtedy, keď nás nasmerujú na budúcnosť. Otvorené možnosti nového roku nás pozývajú nežiť v spomienkach. ,,Vstaňme a prejdime Jordán času“, ktorý oddeľuje minulosť od budúcnosti. Sršme aktivitou v osobnom živote, našich rodinách a prejavme sa ako vitálne spoločenstvo, ktorého uši neostali hluché voči Božím výzvam pre dnešok. To je úžasné posolstvo na prahu nového roku. Nevieme, čo všetko budeme musieť zvládnuť a či to zvládneme svojimi silami. S jedným však môžeme počítať. Boh sa nás nevzdal. Sme pre neho dôležití, a preto s Ním môžeme rátať. Nevzdajme sa Ho ani my, lebo je úžasné kráčať v ústrety budúcnosti s takým silným Spoločníkom.
Vážený brat farár.
Na prahu nového roku 2012 Vám chcem poďakovať za tento bohumilý cirkevný zbor, za Vašu prácu na vinici Pánovej. Poďakovať sa chcem v prvom rade Pánu Bohu za to, že Vás po celý uplynulý rok sprevádzal, ochraňoval, a tak doprial dožiť sa dnešného dňa. Vaše povolanie, do ktorého ste boli Ním ustanovený, je veľmi zodpovedné a náročné. Máte povinnosti, znášate bremená, leží na Vás veľká zodpovednosť a nič Vám nepadá hotové do lona. Nie je ľahké prechádzať čestne týmto povolaním. Ako každý človek, možno aj Vy sa dostanete do situácie, že by ste najradšej všetko zanechali. Potom však zisťujete, že Váš život prácou a zodpovednosťou vnútorne bohatne. Pane, Ty si to zariadil, aby každý, kto si počína zodpovedne, znova a znova pociťoval, čo preňho vlastne znamená Kristov kríž a vzkriesenie.
Ako často spievame bezmyšlienkovito slová: ,,S duchom Tvojím“ a nemyslíme na to, že ten, ktorý v mene Božom stojí pred nami a v našom mene – s nami! stojí pre Bohom a potrebuje naše príhovory naše želania.
Pane Ježiši Kriste, prosím Ťa za nášho brata farára, ktorý sa modlí s nami a zvestuje nám Tvoje slovo. Daj mu vytrvalosť, radosť a ochotu pre jeho službu! Naplň jeho ducha svojím Svätým Duchom! Amen.
