1M 39,21-23 „Ale Hospodin bol s Jozefom, prejavil mu milosť a postaral sa, aby mal priazeň u správcu.  Správca žalára zveril Jozefovi do rúk všetkých väzňov, ktorí boli v žalári. On vykonával všetko, čo sa tam malo robiť.  Správca žalára nedohliadal na nič, čo on mal v rukách, lebo Hospodin bol s ním; a Hospodin korunoval úspechom všetko, čo robil.“

Milé sestry a milí bratia! Určite poznáte starozmluvný príbeh o Jozefovi. Kto by si nespomenul na rozprávanie o jeho snoch, ktoré naznačovali Jozefovo výnimočné postavenie?! Ale potom sa jeho sny náhle zrútili a mnoho rokov prežil ako egyptský otrok. Potom sa však úplne nečakane zo samého dna spoločnosti dostal na prvé miesto v egyptskej štátnej správe. Niekto by z toho mohol súdiť, že čo je človeku určené, stane sa skôr alebo neskôr nezávisle na všetkom, čo si ľudia myslia a robia. Ale tak tomu nie je.

K Jozefovmu povýšeniu viedla dlhá a strastiplná cesta. Nebola to však cesta osudu ale cesta viery. Jozef stále veril Bohu – či už bol hore alebo dole. Sny pre neho mali podobný význam, aký má pre nás Božie zasľúbenie. Aj my nachádzame v Písme veľa krásnych a povzbudzujúcich slov. Každé takéto požehnanie je ako sen, ktorého naplnenie si však nevieme predstaviť. A predsa sa mnohé z tých zasľúbení napĺňajú. Nikto z nás však vopred nevie, ako a kedy sa to stane. Nikto  z nás netuší a tušiť nemôže, za akých okolností  sa  Božia pomoc prejaví. Ale keď človek verí, že ho Boh ani v tej najhoršej situácii neopustí, skôr alebo neskôr sa to prejaví.

Keby niekto mladému Jozefovi povedal: „stráviš desiatky rokov v egyptskom väzení“, asi by povedal: „Ďakujem, nechcem“. Väčšina ľudí by si na Jozefovom mieste, keď ho bratia predali, povedala: Je koniec. Pán Boh mi klamal. A začali by žiť ako väčšina otrokov – kradnúť, klamať, podvádzať, utekať, simulovať atď. Ale Jozef veril, že Božie zasľúbenia platia aj v tom páchnucom väzení. A nakoniec sa to ukázalo ako pravdivé. To je ten div Božej lásky – platí nielen keď svieti slniečko a všetko je krásne, ale platí aj vtedy keď je človeku do plaču a všetko sa  proti nemu obracia.

Jozefov príbeh ukazuje, že nikto z nás dopredu nevie, čím v živote prejde. Jozef nepoznal svoju budúcnosť. Keď mu otec dával pestrofarebný plášť, ani on ani jeho syn netušili, koľko rokov bude musieť chodiť v úbohých handrách. Jozefove sny nijako nenapovedali, čím všetkým sa bude musieť prehrýzať. Podobné je to v našom živote. Božie požehnanie nie je predurčenie. Nie je to hotová cesta, ktorá pôjde stále nahor. Božie požehnanie je sila, ktorá človeka neopustí, nech sa dostane čokoľvek. U niekoho sa Božie požehnanie prejaví tým, že sa stane odborníkom vo svojom odbore. U iného sa však tá istá Božia moc prejaví tým, že dokáže mnoho rokov trpezlivo starať o svoje postihnuté dieťa alebo nevládnych  rodičov. U ďalšieho sa Božie požehnanie prejaví tým, že zvládne svoje psychické problémy a choroby, hoci si svoj život kedysi predstavoval úplne inak. Každý z nás si prejde nejakým trápením, úzkosťou, strachom. Každý z nás si bude klásť otázku, prečo práve mne sa to stalo – ale nech sa nám prihodí čokoľvek – budeme tak ako Jozef vedieť to najdôležitejšie: vo všetkom, čo ma stretne – je so mnou Boh. Jeho požehnanie platí a skôr alebo neskôr sa prejaví a začne pôsobiť.

Z Božieho slova sme dnes počuli o dôsledku aféry, keď sa do Jozefa zamilovala manželka jeho pána Pótifara. Myslím si, že pre Jozefa to nebolo ani tak sexuálne pokušenie ako skôr skúška jeho odvahy a zásadovosti. Pre Jozefa  mohol byť  vzťah s Pótifarovou ženou jedinečnou výhodou. Ak by k nej bol chvíľu milý, mohol si tým veľmi uľahčiť život. Myslím, že žiadny iný otrok by nezaváhal ani sekundu. Jozef však utiekol a zaplatil za to mnohými rokmi väzenia. Ale práve vo väzení ho čakalo požehnanie, ktoré by ako milenec svojej pani stratil.

Je to dilema, ktorú mnohokrát v živote riešime a budeme riešiť. Široká a úzka cesta. Niekedy sa zdá, že by sme sa zo svojich trápení mohli vyslobodiť sami a celkom ľahko. Niekedy sa zdá, že malé klamstvo, podvod, krivda, krádež, nevera,… nám pomôžu k šťastiu. Nepomôžu! Ale je ťažké tomu odolať … O to viac si treba vážiť každého kto to dokáže. Snáď práve Jozefov príbeh nám môže byť povzbudením, že sa to v konečnom súčte vyplatí. Je to ako keď si kúpite lacný tovar, ktorý potom čoskoro vyhodíte alebo si našetríte na drahší, ktorý vám však vydrží trebárs celý život.

Jozef vo svojom živote živil vieru a nádej na splnenie Božích zasľúbení aj keď všetko naokolo, všetky udalosti viedli ku sklamaniu a beznádeji. Jozef v každej situácii veril, že Boh bude s ním, tak ako bol s ním v prázdnej cisterne, do ktorej ho hodili bratia, ako bol s ním vo väzení, pred faraónom i neskôr pri správe a organizovaní celej krajiny. A naozaj. „Hospodin bol s ním; a korunoval úspechom všetko, čo robil.“  Božie požehnanie sa prejavilo nielen v Jozefovom súkromnom živote ale rozšírilo sa na celý Egypt, ktorý mu bol zverený. A od tej chvíle sa všetko v jeho živote začalo podivuhodne skladať dohromady. Mnohé nesúvisiace udalosti začali dávať zmysel. Jeho sny, jeho farebný plášť, ale aj to, že ho bratia predali a on ich mohol zachrániť pred vyhladovaním. Nikto to nemohol vymyslieť lepšie. Jozefov život plný nepredvídaných zvratov je presvedčivou ilustráciou, akú moc a silu má Božie požehnanie, ktoré sa – ak je človek poslušný Božích zákonov – uplatňuje za všetkých okolností. V rodine, v zamestnaní, vo väzení ale i v tej najvyššej funkcii, ktorú si vtedy bolo možné predstaviť. Božie požehnanie je ako nepotopiteľná bója, ktorá aj v tej najväčšej búrke nakoniec vypláva a človek sa jej chytí.
A práve to je výzva tejto chvíle: Boh nám dáva mnoho vzácnych a krásnych zasľúbení. Nevieme kedy a za akých okolností sa splnia.  Ale ak veríme, že nás Boh ani v tej najhoršej situácii neopustí, skôr alebo neskôr sa to prejaví. Amen.

Pridaj komentár