Kázeň zo 4. nedele pôstnej.2Moj 16,11-18 „Vtedy Hospodin riekol Mojžišovi: Počul som reptanie Izraelcov; povedz im toto: Podvečer budete jesť mäso a vždy ráno sa nasýtite chlebom a spoznáte, že ja som Hospodin, váš Boh. Večer prileteli prepelice a pokryli tábor. Ráno ležala vrstva rosy okolo tábora. Keď rosa uschla, hľa, na púšti ostalo čosi drobné, zrnité, drobné ako inovať. Keď to Izraelci videli, hovorili jeden druhému: Čo je to? Lebo nevedeli, čo je to; Mojžiš im povedal: To je chlieb, čo vám dal Hospodin na pokrm. To je to, o čom Hospodin prikázal: Zbierajte z toho každý, koľko kto zje, ómer na osobu; každý si naberte podľa počtu duší, ktoré máte v stane. Izraelci urobili tak; nazbierali jeden viacej, druhý menej. Keď to potom merali ómerom, ten, čo nazbieral viacej, nemal nadbytok, a ten, čo menej, nemal nedostatok; každý nazbieral, koľko zjedol.“

Neapolský záliv v Taliansku je domovom medúz a pestrofarebných morských mäkkýšov. Keď je tento mäkkýš ešte malý, občas ho medúza prehltne a on putuje do jej zažívacieho traktu. Chráni ho však jeho ulita, a tak ho medúza nemôže stráviť. Mäkkýš sa tam pevne prichytí a začne medúzu rozožierať zvnútra. Keď dosratie do plnej veľkosti, je už celá medúza zožratá. Mnohí z nás sú ako tie medúzy a máme svojich mäkkýšov, ktorí nás zožierajú zvnútra. Takým našim mäkkýšom môže byť alkohol, hnev, neistota, starosti, chamtivosť,… alebo i nespokojnosť.

Z Božieho slova sme dnes počuli o izraelskom národe, ktorý Pán Boh zázračne vyviedol z egyptského otroctva. Ale miesto vďaky a oslavy Boha, ktorú by sme právom očakávali, sme svedkami nespokojnosti a reptania. „Celý zbor Izraelcov reptal proti Mojžišovi i Áronovi na púšti.“ Len niekoľko dní potom, ako ich Boh vyviedol z Egypta, oslobodil spod otrockého jarma a zázračne previedol vodami Červeného mora ľudia odpovedajú svojou nespokojnosťou.

Obráťme však svoju pozornosť na samých seba. Či aj my nie sme rovnakí? Jeden deň sme nadšení tým, ako sa o nás Boh stará a  o deň neskôr sa sťažujeme, pretože nemáme to čo má náš sused.  Jeden deň sme povzbudení tým, ako otvorene vieme hovoriť o svojom Pánovi Ježišovi  a ďalší deň sme schopní škaredo ohovoriť svojho blížneho. Sme rovnakí ako Izraleci na púšti. Keď prišli prvé problémy chovali sa tak, akoby predtým ani neboli otrokmi. Spomínali na plné hrnce mäsa a dostatok chleba.  Snívali o živote otrokov, ktorý sa im zrazu zdal taký krásny.

Človek je už taký. Keď prechádza zložitým obdobím má tendenciu idealizovať si minulosť. (Kedysi bolo všetko jednoduchšie, ľahšie,…aj viera bola akási prirodzenejšia.) Presne toto sa stalo i Izraelcom. Nevedome ubrali niečo z toho zlého a pridali niečo dobré. Aj keď boli slobodní, neustále bojovali s putami svojej minulosti.  Stále jedli to, čo si priniesli z Egypta. Ale ďalej to tak už nešlo. Boh mal pre nich pripravené nové „jedlo“. A už to je samo o sebe zvláštne a nečakané. Izraelci reptajú proti Bohu a podľa nášho uvažovania si zaslúžia trest. (A ten podľa jednoduchej dedukcie patrí i nám.) Boh však urobí niečo neuveriteľné, pretože On je neuveriteľný. Miesto trestu má pre nespokojných pútnikov pripravené nový chlieb. A aký je to chlieb? Nezaslúžený, hojný a životodarný.

1. vlastnosť:  Chlieb od Boha je nezaslúžený. V 12. verši sa píše: „Počul som reptanie Izraelcov; povedz im toto: Podvečer budete jesť mäso a vždy ráno sa nasýtite chlebom a spoznáte, že ja som Hospodin, váš Boh.“ Máme tu teda reptajúcich Izraelcov, ktorí si zaslúžia trest a miesto toho dostávajú dary. Ani matka však nepotrestá plačúceho kojenca, ale dá mu to, čo potrebuje. Tak aj Boh sa k nám nie vždy správa ako ku deťom, ale niekedy doslova ako ku kojencom.

Aj  keď si zaslúžime trest, pretože sme hriešnici Boh nám dáva svoje požehnanie. Nie, nežehná nášmu hriechu, ale dáva nám milosť a ďalšiu šancu. Na Izraelčanov mohol poslať cudziu armádu, krupobitie alebo iný trest. Ale namiesto toho nezaslúžene zosiela mannu. Áno. Si  beznádejný hriešnik, ale napriek tomu môžeš chváliť Boha pretože Božie slovo hlása, že Boh sa o teba stará napriek tomu, že si to nezaslúžiš.

2. vlastnosť: Hospodin sa nepostaral o Izraelčanov len nezaslúžene, ale tiež hojne. V závere 18. verša čítame: „každý nazbieral, koľko zjedol“.   Nikomu nechýbalo. Mali dosť na najbližších 40 rokov.  V 78. žalme čítame: „manne dal padať na nich, aby jedli, dal im nebeské obilie. Anjelským chlebom sýtili sa ľudia, poslal im stravy do sýtosti.“  Bývalí otroci, ktorí sa chceli vrátiť do otroctva dostali „anjelský chlieb“. Miesto egyptskej stravy, ktorú si niesli so sebou, im Boh ponúkol nebeské menu. Bývalí otroci reptajúci na púšti dostali jedlo najlepšej kvality. A mali ho dostatok. Boh ponúka rovnakú hojnosť aj tebe. Dáva ti hojnosť pre tvoju každodennú cestu do tvojej zasľúbenej krajiny rovnako tak, ako ju dával Izraelitom až do dňa, keď došli do Kanaána.

3. vlastnosť: Božie zaopatrenie nespokojných hriešnikov je životodarné. Hospodin milostivo naplnil ich fyzické potreby, ale dokonca viac než to. Hospodin milostivo naplnil aj ich duchovné potreby. To, že jedli mannu im nezabezpečilo večný život. Sám Ježiš povedal: „Vaši otcovia jedli mannu na púšti a umreli.“ Manna však bola spojená so slovami zasľúbenia. Boh im sľúbil, že vďaka daru manny spoznajú, že On je  „Hospodin, Boh“. Ešte podrobnejšie je toto zasľúbenie popísané v 5Moj 8:3: „Pokoril ťa a dopustil na teba hlad a sýtil ťa mannou, ktorú si nepoznal a ktorú nepoznali ani tvoji otcovia, aby ti dal vedieť, že nie samým chlebom žije človek, ale všetkým, čo vychádza z úst Hospodinových.

Izraelčanom je teda zasľúbené, že budú poznať Hospodina a že budú žiť Jeho slovom. Ak jedli mannu  žili fyzicky a ak poznali Pána a kŕmili sa Jeho slovom žili aj duchovne. A hoci sa Izraelčania cestou do zasľúbenej krajiny dopustili mnohých pochybení, tak ako mannu aj Božie slovo mali vždy v hojnosti.

Čo to ale znamená pre nás? Veď my nemáme mannu. Keď však Ježiš hovoril o manne, povedal: „Ja som ten živý chlieb, ktorý zostúpil z neba; ak niekto je z toho chleba, bude žiť naveky.“ Ježiš je tvojou mannou. Ježiš, ktorý žil a zomrel kvôli tvojim hriechom, ktorý na golgotskom kríži zaplatil za tvoju nespokojnosť a reptanie. Ježiš pozná tvoje fyzické i duchovné potreby a Jeho zaopatrovanie je nezaslúžené, hojné a životodarné. On pozná tvoje sklamanie, On pozná tvoje túžby, On pozná tvoje prehry a On ťa milostivo zaopatruje. Amen.

A pán povedal Mojžišovi:
Pridaj záložku 12 „Počul som reptanie Izraelitov. Povedz im: „V predvečer budete jesť mäso a ráno sa nasýtite chlebom, aby ste poznali, že ja som Pán, váš Boh!“
Pridaj záložku 13 A naozaj, večer prileteli prepelice a pokryli táborište. Ráno zasa bola okolo tábora napadaná rosa
Pridaj záložku 14 a keď sa napadaná rosa vyparila, na povrchu púšte bolo čosi jemné, zrnité jemné sťa srieň na zemi.
Pridaj záložku 15 Keď to Izraeliti zočili, vzájomne si vraveli: „Čo je to!“ Nevedeli totiž, čo by to mohlo byť. Vtedy im Mojžiš povedal: „To je chlieb, ktorý vám dáva Pán jesť.
Pridaj záložku 16 Toto je to, z čoho vám Pán prikazuje nazbierať podľa toho, koľko každý zje, gomer na každú hlavu; podľa počtu vašich duší si naberte, každý pre príslušníkov svojho stanu!“
Pridaj záložku 17 Izraeliti robili tak a nazbierali jedni menej, iní viac.
Pridaj záložku 18 Potom to odmerali na gomer a tu ten, kto viac doniesol, nemal prebytok a zasa ten, kto menej doniesol, nemal nedostatok. Každý si nazbieral toľko koľko mohol zjesť.

Komentáre nie sú povolené.