Milé návštevníčky nášho spoločenstva,

som rada, že aj keď ste možno nemohli prísť do nášho spoločenstva v štvrtú pôstnu nedeľu, radi by ste tieto chvíle zdieľali s nami aj prostredníctvom našej stránky. Úvodné slovo patrilo aj tentoraz bratovi farárovi, ktorý naše SEŽ otvoril modlitbou.

Po úvodnej piesni z ES 504 sme si pripomenuli text zamyslenia na marcové spoločenstvo – Mt 22, 34 – 40 Suma zákona.

„Je to dobrý pocit, ak nás ľudia majú radi. Možno by niekto chcel, aby ho všetci mali radi. To však  nie je možné z rozličných dôvodov. Jeden je aj ten, že nikoho nemôžeme donútiť, aby nás mal rád. Vo vzťahu k nám sa iní rozhodujú slobodne.

Ježiš akoby si od nás vynucoval lásku. Tak by niekto mohol pochopiť slová: „Milovať budeš Pána, svojho Boha…“ Ježiš nás ale k ničomu nenúti. On chce našej láske pomôcť.

Ak nás Ježiš vyzýva, aby sme Ho milovali, tak to nechce kvôli svojmu šťastiu. Chce naše šťastie. Vie, že láska medzi ľuďmi nie je absolútne stabilná a nemenná. Človek dokáže iného človeka milovať, ale aj nenávidieť. Ak sa často hovorí, že láska zomrela, alebo vyhasla, tak je to preto, že ľudská láska potrebuje prameň, z ktorého pravidelne čerpá silu. Ak ho nemá, tak začne slabnúť, až pomaly zanikne.

Týmto prameňom je láska k Nemu a k jeho Otcovi. Kto miluje Boha celým srdcom, kto žije bytostne s Ježišom, ten nezažije smrť lásky ani k vlastným najbližším, ani k iným ľuďom. Sám Ježiš je pre nás príkladom. Láska k Otcovi bola u neho na prvom mieste. Ale nikto nemohol povedať, že nemiluje ľudí. Veď kto viac ako On miloval ľudí? Veď pre ľudí sa narodil, pre ľudí trpel a pre ľudí zomrel. A keď sa Ho pýtali, ktoré je najväčšie prikázanie, povedal, že najväčším a prvým prikázaním je milovať Boha celým srdcom, celou dušou a celou mysľou. A hneď dodal, že druhé prikázanie jemu podobné: „Milovať budeš blížneho svojho ako seba samého.“ Keď teda žiada od nás, aby sme Ho nadovšetko milovali, tak nám chce stále pomáhať, aby sme mali dosť lásky aj pre iných.

Často môžeme pozorovať drámu ľudí, ktorí ľahkovážne berú výzvu Ježiša Krista. V našich rodinách je niekedy dosť citovej lásky, ale neraz je tak neusporiadaná a chaotická, že spôsobuje ťažkosti.

V našich rodinách vidíme mnoho nedobrých kombinácií lásky. „Rodičia urobia z dieťaťa domáceho bôžika. Oni sa síce denne modlia za neho, privádzajú ho aj do kostola, ale v skutočnosti Boh nie je prvým cieľom ich lásky, pre ktorého žijú. Je len prostriedkom, pomocníkom pri výchove ich dieťaťa. Boh je rodičmi len natoľko milovaný, nakoľko sú oni presvedčení, že pomáha ich dieťaťu. Ak nadobudnú presvedčenie, že Boh nedal dieťaťu to, čo oni očakávali, láska k Bohu sa mení na výčitky a možno aj na nenávisť. V takom prípade sme svedkami egoistickej lásky k Bohu, k Ježišovi.“

Možno ešte spomenúť aj súrodeneckú lásku. Tá býva tiež zložitá a neraz konfliktná. Niekedy súrodenci nechcú rešpektovať životnú voľbu svojho brata alebo sestry. Alebo robia nečisté intrigy. V rodinách možno vidieť aj boj súrodeneckých klanov. Jedni sú proti druhým. Často sa súrodenci modlia v kostole k tomu istému Bohu, ale sú pri tom nepriatelia na život a na smrť.

Ale vidíme aj obrazy lásky, aké si želal Ježiš. Kde vzťah k Nemu rodinu obohacuje, stmeľuje a posilňuje vo vzájomnej láske. V týchto rodinách cítiť vo vzťahoch prítomnosť Boha ako určitú rodinnú „vôňu“ a z tejto atmosféry všetci naberajú silu pre vzájomné vzťahy. Aj keď možno nie je všade ideálna situácia, tak láska k Bohu ju dokáže dať aspoň do určitého znesiteľného rámca. To sú situácie, keď žena sa modlí k Bohu, aby mala dosť síl prijať povahu svojho manžela, keď muž prosí Boha, aby mu pomohol pochopiť svoje dospievajúce deti. Keď deti prosia Boha, aby mali trpezlivosť so svojimi starými rodičmi. Aj v takýchto prípadoch vidíme, že ak je láska k Bohu a k Ježišovi na prvom mieste, tak dokáže zo slabých ľudí urobiť silných a trpezlivých jedincov.

Chceme, aby nás ľudia mali radi. Zvlášť si to prajeme od členov vlastnej rodiny. Oni chcú, aby sme milovali ich. Ježiš chce, aby sme nadovšetko milovali Jeho. Prosme v tejto chvíli, aby sme to všetci správne pochopili.“

V diskusii zazneli i tieto myšlienky:

Jednej z našich sestier táto perikopa evokovala hymnu lásky, najmä posledný verš: „Teraz však zostáva viera, nádej, láska, to troje, ale najväčšia z nich je láska“.

–         1. láska k Bohu

–         2. láska k blížnym

Podelila sa s nami aj o zopár myšlienok z knihy Láska ako životný štýl, ktorú práce číta. Kniha vykresľuje 7 rysov milujúceho človeka:

  1. láskavosť
  2. trpezlivosť –  dôležitá (všetko Ti dám, aj tak Ťa budem mať rád)
  3. odpustenie (nie však odpustím, ale nikdy nezabudnem)
  4. pokora (keď príde bolesť, trápenie, treba ich prijať s pokorou)
  5. zdvorilosť
  6. štedrosť
  7. poctivosť

Slovo uistenia

–         prijímanie darov

–         skutky služby

–         fyzický kontakt

–         pozornosť

Spomenuli sme si na zborový deň, keď jedna zo sestier spomenula, že u nej je na 1. mieste Boh, 2. manžel, na 3. deti …

Boh si od nás nežiada stupienky postupnosti, koho máme radšej, koho na ďalšom mieste. Božie srdce je také obrovské, že každý z nás má v ňom jednu komôrku.

Náš život je obrovský dar, záleží do akej rodiny sa narodíme, či lásku dostávame vo svojej rodine. Nechcené deti sú na tom horšie – nedostali lásku od svojich rodičov. Musíme zažiť dotyk Božej lásky.

Rodičovská láska pri viacerých deťoch – jednému sa darí, druhému sa darí a tretí nemá to šťastie, aj keď mu rodičia pomáhajú nedarí sa mu. Majú ho rovnako radi ako ostatné deti.

Spomenuli sme aj na príbeh márnotratného syna.

Rodičovská múdrosť musí byť veľká, aby rodičia rozhodli kedy treba dieťaťu pomáhať a kedy ho nechať popáliť sa na vlastných chybách.

V chvíľke poézie odznelo niekoľko nádherných básní, ktoré umocnili atmosféru sviatočného popoludnia v Pánovej prítomnosti ako aj záverečné piesne z ES 229 a 213. Po nich nasledovalo stíšenie v modlitbách, ktoré k tomuto stretnutiu neodmysliteľne patrí.

Pri najbližšom stretnutí sa stretneme 11. apríla 2010 o 14.00 h v zborovom dome a budeme sa zamýšľať na evanjeliovým textom Mt 23, 1-14 – Ježišova reč proti farizejom.

Pane Ježiši Kriste, ďakujeme Ti, že sme tu mohli dnes prežiť tento sviatočný a  pôstny čas v Tvojej prítomnosti. Ďakujeme Ti, aj za to, že sme sa mohli sýtiť Tvojim slovom, ktoré je pre nás vždy povzbudením a spája nás do jednej veľkej rodiny veriacich v Teba. Nauč nás vnímať svojich blížnych ako ľudí, ktorých máme milovať až po sebaobetovanie. Nech nás ovplyvňuje príklad Tvojej lásky. Pomôž nám, aby sme v pokore menej mysleli na seba a viac na Teba. Prosíme, daj k tomu sily, by sme márne neblúdili, za Teba sa nehanbili a Tvoj príklad nezradili!  Amen.

Pripravila s. Ľ. Adamčiová

Pridaj komentár