Táto nedeľa patrila v našom cirkevnom zbore stretnutiu s konfirmandami po 50. rokoch
Jn 3,1-15 „Bol farizej, menom Nikodém, popredný muž medzi Židmi. Ten prišiel k Nemu v noci a hovoril Mu: Majstre, vieme, že si učiteľ, ktorý prišiel od Boha; lebo nikto nemôže činiť znamenia, aké Ty činíš, ak len Boh nie je s ním. Ježiš mu odpovedal: Veru, veru, hovorím ti: Ak sa niekto nenarodí znova, nemôže uzrieť kráľovstvo Božie. Nikodém Mu povedal: Ako sa človek môže narodiť, keď je starý? Nemôže predsa druhý raz vojsť do života matky a narodiť sa. Odpovedal Ježiš: Veru, veru ti hovorím: Ak sa niekto nenarodí z vody a z Ducha, nemôže vojsť do kráľovstva Božieho. Čo sa narodilo z tela, je telo, a čo sa narodilo z Ducha, je duch. Nediv sa, že som ti povedal: Treba sa vám znovu narodiť. Vietor veje, kam chce: čuješ jeho hlas, ale nevieš, odkiaľ prichádza a kam ide: tak je s každým, kto sa narodil z Ducha. Nikodém Mu povedal: Ako sa to môže stať? Ježiš mu odpovedal: Ty si učiteľ v Izraeli, a nevieš to? Veru, veru ti hovorím: Čo vieme, hovoríme, a čo sme videli, svedčíme, ale neprijímate naše svedectvo. Ak neveríte, keď som vám hovoril o zemských veciach, akože uveríte, keď vám budem hovoriť o nebeských? A nikto nevstúpil do neba, len Ten, kto zostúpil z neba, Syn človeka. A ako Mojžiš povýšil hada na púšti, tak musí byť povýšený aj Syn človeka, aby každý veriaci mal v Ňom večný život.“
Nikodém bol farizej, člen najzbožnejšej skupiny národa. Naviac bol aj členom najvyššej židovskej rady, ktorú tvorili 71 najvýznamnejších predstaviteľov národa. To všetko znamenalo, že Nikodém bol veľmi významný muž, vysoko postavený, vplyvný. Niekto by mohol povedať, že to bol človek, ktorý dosiahol takmer všetko, po čom túži i dnešný človek. Mal postavenie, vplyv, životné istoty, obdiv a úctu ľudí,…a vieru, ktorá je nad tým všetkým.
Na druhej strane bol Nikodém vo svojom srdci nespokojný. Z mnohých úst už počul o Ježišovi z Nazaretu. Celým Jeruzalemom zaznievalo rozprávanie o tom neobyčajnom človekovi, o Jeho zázrakoch, o Jeho učení. Nikodémova nespokojnosť rástla. Nakoniec sa rozhodol ísť k Ježišovi, ale tajne, v noci, aby ho nikto nevidel, lebo načo ohrozovať svoju dobrú povesť, načo sa vystavovať všeobecnému posmechu.
Bratia a sestry! Myslím si, že v každom z nás je niečo z Nikodéma. Podobne ako on, aj my trpíme neistotou, sme nespokojní. Pýtame sa: Čo mi dáva kresťanstvo? Aký zmysel má to, že chodím do kostola? Prečo ma ostatní kresťania k sebe pozývajú a hľadajú spôsoby ako ma medzi seba priviesť? Pre mnohých ľudí je viera len pekná tradícia. Niektorí si vzdychnú: keď príde ťažká situácia, konflikt, nenachádzam oporu vo viere. Ale koľkí ideme so svojimi otázkami, so svojimi ťažkosťami ku Kristovi?
Nikodém začal rozhovor zdvorilostnými frázami. Ale to nie je potrebné, pretože Kristus pozná jeho myšlienky, preniká do jeho srdca. On vie, čo potrebuje, čo ho trápi. A preto neodpovedá rovnakým spôsobom, ale ihneď ukazuje na to najdôležitejšie, ako môže človek uzrieť kráľovstvo Božie a ako môže mať večný život. Ježiš hovorí: „Veru, veru, hovorím ti: Ak sa niekto nenarodí znova, nemôže uzrieť kráľovstvo Božie.“
V Biblii nájdeme mnoho slov, ktoré opisujú ten obrat, keď sa z neveriaceho človeka stáva človek veriaci, keď sa tradičná viera mení na vieru živú, posilňujúcu. Môžeme nájsť slovo uveriť, obrátiť sa, prijať spasenie, vydať sa úzkou cestou, znovu sa narodiť… To všetko sú slová opisujúce rovnakú udalosť. Hovoria o tom, že človek, ktorý bol na ceste do večného zatratenia je Ježišom Kristom zachránený pre večnosť.
No možno si pomyslíme, že Nikodém bol zbožný muž, dokonca patril k bohabojnej skupine národa- k farizejom. Prečo by sa práve on mal znova narodiť? Ježiš nám jasne ukazuje, že nejde o to byť zbožný, zachovávať tradície, udržiavať dedičstvo, správať sa podľa vzoru iných kresťanov. Dokonca počujeme, že nestačí veriť, že Ježiš prichádza od Boha. Boží Syn nám jasne ukazuje, že je nevyhnutné, aby človek prežil zmenu, obrátenie či nové narodenie, ktoré spôsobí, že tým najdôležitejším v mojom živote nebude postavenie, úspech, vplyv- teda moje „ja“, ale sám Ježiš Kristus.
Keď Ježiš povedal, že sa musíme znova narodiť, Nikodém položil očakávanú otázku: „Ako sa človek môže narodiť, keď je starý? Nemôže predsa druhý raz vojsť do života matky a narodiť sa.“ A tak Ježiš vysvetľuje a po druhý krát hovorí o večnosti: „Ak sa niekto nenarodí z vody a z Ducha, nemôže vojsť do kráľovstva Božieho.“ Druhé narodenie je teda narodenie duchovné a my v ňom môžeme vidieť jasný odkaz na krst. Evanjelista Marek zaznamenal Ježišove slová: „Kto uverí a bude pokrstený, bude spasený, ale kto neuverí, bude odsúdený.“
Mohli by sme si vydýchnuť: sme pokrstení, boli sme konfirmovaní- potvrdili sme krstnú zmluvu. Pamätajme však, že krst je len začiatok, nie koniec našej duchovnej púte. Musí nasledovať život v poddanosti Kristovi, inak prídeme o požehnanie krstu, inak prídeme o spasenie.
Nikodém však neprestáva s kladením otázok. A Ježiš na jeho otázku: „Ako sa to môže stať?“ odpovie: „ako Mojžiš povýšil hada na púšti, tak musí byť povýšený aj Syn človeka, aby každý veriaci mal v Ňom večný život.“ Znovuzrodenie je teda možné len preto, že Ježiš Kristus bol „povýšený“ na dreve kríža, zomrel za naše hriechy a porazil diabla a smrť tým, že vstal z mŕtvych. A preto máme nádej večného života. Kto vierou prijme Ježišovu obeť na kríži ako Bohom danú záchranu, je znovu zrodený a má večný život.
O obrátení, či znovuzrodení hovoríme veľmi často. Naša viera je totiž kolísavá. Niekedy silná, bez pochybností, inokedy slabá a vratká. Možno vaša viera časom ochladla. Možno pre vás Ježiš už nie je tým najvzácnejším. A preto sa nás Ježiš aj skrze rozhovor s Nikodémom pýta: Patríš Mi? Som Pánom tvojho života? Sú to ťažké otázky, ale dnes môžeme Pána prosiť o nový začiatok. Pokiaľ teda patríš Ježišovi, ďakuj Mu za to, ďakuj Mu za odpustenie tvojich hriechov, za jeho milosť. A ak Mu chceš odovzdať svoj život, pros v pokání o novú milosť, o nové narodenie. Amen.
