Lk 17,7-10 „Keď niekto z vás má sluhu, ktorý orie alebo pasie, a vráti sa z poľa, či mu povie: Poď hneď a sadni si za stôl? Či mu skôr nepovie: Priprav mi večeru, opáš sa a posluhuj mi, kým sa nenajem a nenapijem, a potom jedz a pi aj ty? Či vari bude ďakovať tomu sluhovi, že urobil, čo mu rozkázal? [Nemyslím!] Tak aj vy, keď vykonáte všetko, čo vám bolo prikázané, povedzte: Neužitoční služobníci sme! Čo sme boli povinní vykonať, vykonali sme.“
Milé sestry a bratia v Pánovi Ježišovi Kristovi!
Poslušnosť je slovo, ktoré sa dnes veľmi nepoužíva. Obrazne povedané: poslušnosť vyšla z módy. Sťažujeme sa, že chýba deťom, ale ani dospelí na tom nie sú oveľa lepšie (ba práve naopak). Oveľa častejšie než s poslušnosťou sa dnes stretávame s dominanciou. Z myslenia mnohých sa vytrácajú otázky: Čo môžem urobiť pre svojich blížnych, ako môžem poslúžiť svojmu Bohu? Nahrádzajú ich úvahami nad tým, čo „ja“ chcem, čo potrebujem, na čo mám nárok,… Ako inak než veľmi aktuálne do tejto situácie zaznieva Ježišova výzva, že chce oddanú a pokornú poslušnosť?! V kontexte toho všetkého, čo dnes počúvame to znie zvláštne, ale je to práve tak: viera z nás robí služobníkov, nie však donútených ale dobrovoľných! Robí z nás služobníkov, ktorí s radosťou a dobrovoľne slúžia Bohu, ktorý je pre nás tým najvzácnejším v živote.
V prečítanom evanjeliu Ježiš hovorí, že keď služobník dokončí svoju prácu na poli, nie je to ešte koniec jeho služby. Naopak, pokračuje vo svojej službe pri slove. A keď už nie je žiadna práca, ani v dome, ani mimo domu, sadne si ku stolu svojho pána a nasýti sa. Ježiš hovorí svojim nasledovníkom, že tu nie sú pre nejakú jednu úlohu, ktorú si splnia a budú mať „pokoj“, ale že celý náš život je službou. Služba sa stáva našm životným štýlom.
V našich životoch, ktoré sú poznačené neustálym zápasením s časom to však nemusí znieť lákavo. Máme povinnosti, ktoré sa kopia jedna cez druhú – úlohy v práci, v rodine, atď. Ak sa k nim pridajú ešte ďalšie: Stihneme to vôbec, dokážeme to, budú nám stačiť sily a čas? Služba Bohu však nie je otrocká povinnosť. Je to niečo, z čoho sa radujeme a o čom žalmista vyznáva: „ S radosťou slúžte Hospodinovi, vchádzajte pred Neho s plesaním!“ (Žalm 100,2) Pokiaľ niekto slúži, pretože sa chce zapáčiť svätému Bohu, veľmi sa mýli. Ak niekto slúži, pretože musí, a ostatní to od neho vyžadujú, neslúži dobre. Ak niekto slúži, pretože si chce u Boha odčiniť „staré hriechy“, mýli sa. Naša služba má a môže byť spojená s radosťou, že môžeme poslúchať svojho mocného Boha.
Aká je teda naša motivácia pri službe v rodine, v cirkevnom zbore? Prečo slúžim v spoločenstvách svojho cirkevného zboru: pri práci s besiedkou, dorastom, mládežou, ženami, spevokolu,…? Je to preto, že chcem osláviť Boha? Spoznal som, aký dobrý je náš Boh a chcem to vyrozprávať všetkých ľuďom? Pravda, nie vždy sa dá slúžiť s rovnakým nadšením a radosťou. Niekedy nad svojou službou nariekame, vzdycháme, nie sme tak nadchnutí ako kedysi, pýtame sa, či by to nemohol urobiť niekto iný,… a diabol sa usmieva, pretože sa mu opäť podarilo podvrátiť našu vieru a poslušnosť Bohu. Preto potrebujeme novú silu pre radostnú službu Bohu.
Apoštol Jakub píše: „Priblížte sa Bohu a priblíži sa vám.“ (Jk 4,8) Naša služba nebude radostná a účinná, ak skrze ňu nebudeme neustále hľadať Božiu vôľu a zámer, Božiu blízkosť. Keď sa však Boh priblíži k nám, keď odpovie na naše hľadanie a „dá sa nám nájsť“ (cf. Jer 29,13-14) prebudí aj našu službu k novému a účinnému svedectvu. Ale čo by bola naša služba bez lásky? Pavol v liste Korintským píše: „…bol by som iba cvendžiacim kovom a zvučiacim zvonom“ (1Kor 13,1). A v liste Galatským čítame: „…v láske slúžte si vospolok“ (Gal 5,13). Ak teda máme radostne slúžiť, musíme milovať blížnych a musíme milovať Boha. Modlime sa preto každodenne za dar lásky.
Najčastejšia otázka, ktorá zaznieva v súvislosti s niečím, čo má človek vykonať pre druhých ľudí je táto: A čo za to? Bude správne keď si ju položíme aj v súvislosti s našou službou Bohu, pretože odpoveď čítame v evanjeliovom texte: „Tak aj vy, keď vykonáte všetko, čo vám bolo prikázané, povedzte: Neužitoční služobníci sme! Čo sme boli povinní vykonať, vykonali sme.“
Nie je našou odmenou už to, že môžeme slúžiť Ježišovi Kristovi? Nie je našou odmenou, že nás Kristus uznal hodných slúžiť Mu? A nie je najvzácnejším darom, že Kristus je náš Spasiteľ? Každý veriaci kresťan môže vyznať, že Kristus za mňa zomrel na kríži, nazval ma svojím synom a ja Mu teraz môžem slúžiť. Čo viac môžeme očakávať? Akú väčšiu odmenu si vôbec vieme predstaviť?
Služobníci v evanjeliu hovoria: „Čo sme boli povinní vykonať, vykonali sme.“ Vlastne hovoria, že bez Boha sú nič. Boh sa bez nich zaobíde, ale vybral si práve ich, a opreto Mu slúžia a robia to s radosťou a pokorou. Kiež by sme aj my mali podobný prístup k službe, ku ktorej sme povolaní.
Neslúžime za odmenu. Neslúžime preto, aby nás bolo vidieť, aby nám ľudia tlieskali a obdivovali nás. Slúžime z vďačnosti za spasenie. A preto chcem využiť túto príležitosť a poďakovať sa všetkým, ktorí v tomto zbore slúžia. Ďakujem tým, ktorí slúžia s radosťou a pokorou. Ďakujem, že vašu službu vidieť, a že je príkladom a povzbudením pre ďalších. Kiež toto vaše konanie vedie mnohých k hľadaniu Boha, ktorý sa hľadajúcim dáva nájsť. Amen.
1. Bohoslužobný život
Žalm 122. sa začína týmito slovami: „Radoval som sa, keď mi hovorili: Poďme do domu Hospodinovho!“ Neraz si na tieto slová spomeniem pri pohľade na prázdne miesta v kostole počas služieb Božích. Koľkí z evanjelikov hlásiacich sa do nášho cirkevného zboru môže svedčiť o podobnej radosti, keď idú na služby Božie?! A koľkí, naopak, o túto radosť prichádzajú, ba dokonca nemajú o ňu ani najmenší záujem.
Keď sa žiaci 3. ročníka základnej školy učili Božie prikázanie: „Pamätaj, že máš sviatočný deň svätiť!“, dostali do rúk pracovné listy. Poslednou úlohou bolo nakresliť, ako ich rodina trávi sviatočný deň – nedeľu. Jeden chlapec prišiel za mnou so slovami: „Brat farár, musím tam niečo kresliť? Moja rodina nerobí nič z toho, čo sme sa práve učili.“
Apoštol prirovnal spoločenstvo cirkevného zboru k telu, ktoré má mnoho rôznych orgánov. Ak trpí, alebo dokonca nefunguje jeden z nich, poznačí to celé telo. „A preto keď trpí jeden úd, spolu s ním trpia všetky údy.“ (1Kor 12,26) Nie je naša radosť zo spoločného zhromaždenia pred Pánom ochudobnená práve o tých, ktorí opustili spoločné zhromaždenia?!
Rok čo rok opakujem takmer tie isté slová na adresu duchovne vlažných. Opakujem aj výzvy k úprimnému svedectvu o svojej viere, o radosti z Pána, o tom všetkom, čo pre nás učinil a neustále robí. Pozývam k spoločným modlitbám za duchovné prebudenie. Ako sa tieto slová dotýkajú spoločenstva nášho cirkevného zboru? Svedčíme, modlíme sa za svojich bratov a sestry, pozývame ich do spoločného zhromaždenia a radujeme sa, keď ideme do domu Hospodinovho? Alebo bezmocne kývneme rukou, pokrčíme ramená a spomenieme si na všetko, čo sme urobili, povedali, ale neprinieslo to žiadnu úrodu? Nedávajme diablovi dôvod k radosti, ale nechajme sa vždy znova občerstviť a posilniť svojím Pánom, aby sme vytrvali v duchovnom zápase o svojich blížnych.
Priemerná účasť na hlavných službách Božích bola 168 bratov a sestier –10,60 % (o 11 menej ako v roku 2010). Na stredtýždňových službách Božích bola priemerná účasť 20, to je 1,26 % (o 3 viac ako pred rokom). Na advetných večierňach bol priemerná účasť 22 – 1,39 % (o 5 viac ako v roku 2010) a na pôstnych večierňach 18 – 1,14 % (rovnako ako v roku 2010). Na pôstnom a adventom modlitebnom týždni bola priemerná účasť 17 – 1,07 % (o 9 viac). Dvakrát v roku sa uskutočnili služby Božie v Domove sociálnych služieb v Adamovských Kochanovciach a zúčastnilo sa ich priemerne 25 klientov.
Na službách Božích okrem domáceho brata farára kázali: sestry kaplánky Višňa Zlochová a Jarmila Zajíčková a bratia farári Daniel Baláž, Ján Baláž. Na službách Božích nás hrou na organe viedli bratia Martin Augustín a Zdenko Zajíček.
2. Sviatosti
A) Krst svätý
V uplynulom roku bolo pokrstených 9 dievčat, 8 chlapcov a 1 dospelý po predchádzajúcej príprave – spolu 18 (o 3 viac ako v roku 2010). Náš dobrý Pán nech požehná pokrstených, ich rodičov i krstných rodičov, aby boli verní sľubu, ktorý Mu dali a boli Jeho živými ratolesťami po všetky dni časného života.
B) Večera Pánova
Sviatosť Večere Pánovej bola prisluhovaná 28 krát, z toho 23x v kostole a 5x v domácnosti. Celkovo k Večeri Pánovej pristúpilo 277 mužov a 558 žien, spolu 835 (o 57 viac ako v roku 2010). Modlím sa, aby Pánova výzva: „Pokánie čiňte!“ rezonovala nielen v ušiach, ale predovšetkým srdciach v tých, ktorí odmietajú Pánovo odpustenie s falošným vyznaním, že nemajú hriechov. Ako úspešne medzi nami pôsobí diabol, keď zahladzuje stopy a bolestivé výkriky, ktoré spôsobujú naše hriechy. Koľko víťazstiev si už pripísal, keď tých ktorí sa mohli obrátiť, presvedčil, že nepotrebujú pokánie. Nedovoľme mu však aby sa mohol ďalej radovať, pretože Pán nad ním zvíťazil. Čiňme pokánie, aby celé naše srdcia mohli patriť jedinému Pánovi a Bohu.
3. Bohoslužobné výkony
A) Konfirmácia
Konfirmácia sa v cirkevnom zbore konala v obvyklom termíne, v 2. nedeľu po Veľkej noci – 8. mája 2011, keď bolo konfirmovaných 5 dievčat a 5 chlapci. Skúška konfirmandov sa konala v predvečer slávnosti konfirmácie, v sobotu 7. mája. Po náležitej príprave bola konfirmovaná i 1 dospelá sestra. Spolu bolo v roku 2011 konfirmovaných 11 bratov a sestier. Ku konfirmácii sa v súčasnosti pripravuje v 2. ročníku 10 konfirmandov a v 1. ročníku 8 katechumenov.
B) Sobáše
O uzavretie manželstva požiadalo a cirkevne zosobášených bolo 5 párov. Z toho jedno manželstvo bolo evanjelické a štyri boli nábožensky zmiešané. Jeden manželský pár požiadal o požehnanie manželstva.
C) Pohreby
V nádeji vzkriesenia sme sa v roku 2011 rozlúčili a pochovali 11 bratov a 8 sestier, spolu 19 – rovnako ako v roku 2010.
4. Biblická a vnútromisijná práca
A) Biblické hodiny dospelých
V uplynulom roku sa biblické hodiny konali od 12. januára do 6. apríla a podrobne sa preštudoval List apoštola Pavla Galatským a Žalmy 32 a 39. Po letnej prestávke pokračovali od 18. októbra až do konca kalendárneho roka štúdiom historickej knihy Starej zmluvy Nehemiáš. Celkovo bolo počas roka 22 stretnutí, ktorých sa zúčastnilo priemerne 9 sestier. Okrem mňa sa muži zúčastňujú biblických hodín len zriedkavo.
B) Klub na pevnej skale
Pod týmto názvom sa v našom cirkevnom zbore stretáva dorast evanjelickej mládeže. Klub je určený pre každého vo veku od 11 do 14 rokov a kto má chuť stráviť čas so svojimi spolužiakmi a priateľmi, ale najmä s naším Pánom.
Prečo práve pevná skala? Toto spojenie sme si prepožičali z príbehu o dvoch staviteľoch, v ktorom nám Pán Ježiš hovorí, že svoj život máme postaviť na pevnej skale, ktorou je Boh. A potom môže prísť silný dážď alebo búrka, ale náš život bude pevne stáť, rovnako ako dom, ktorý je postavený na pevnom základe.
Cieľom stretnutí klubu je predstaviť Boha aj tým, ktorí Ho poznajú len málo, alebo vôbec. Je to príležitosť dozvedieť sa o Ňom a o kresťanstve niečo viac, zistiť, že Boh zasahuje do našich životov denne, pomáha nám a je naším najlepším Priateľom.
Stretnutia Klubu na pevnej skale môžeme nazvať neformálnymi stretnutiami, kde môžu mladí v dobrej nálade prežiť zaujímavé veci a jedinečné zážitky pri rôznych hrách, aktivitách, skupinových prácach, diskusiách a podobne. Žiaľ, že o podobné stretnutie nie je veľký záujem a stretnutí sa pravidelne zúčastňuje 5 dorastencov, ktorí občas privedú svojich kamarátov. Stretnutia dorastu vedú sestry Eva Kadlečíková a Michaela Adamčiová.
C) Spoločenstvo evanjelickej mládeže
Dovolím si povedať, že spoločenstvo našej mládeže prežíva neľahké obdobie. To, čo sme zvykli počúvať od starších sa čoraz častejšie ozýva z úst mladých: nemám čas. To je najčastejšia odpoveď na pozvanie do tohto spoločenstva. Mnohí mladí nemajú čas, nemajú čas na Boha,…ale majú čas na návštevu barov a krčiem v okolí, na bezcieľne potulovanie sa po uliciach, nekonečné hodiny strávené na facebooku a iných tzv. internetových sociálnych sieťach. A možno preto mám vtieravý pocit, že sa dokážu skôr „porozprávať“ cez internet ako z očí do očí.
Stretnutí mládeže sa zúčastňuje priemerne 8 „verných“. Vedúcou spoločenstva je sestra Eva Kadlečíková.
D) Spoločenstvo evanjelických žien
Spoločenstvo evanjelických žien sa v našom zbore pravidelne stretáva už desiaty rok. Jeho poslaním je napomáhať pri duchovnom raste našich sestier štúdiom Písma svätého, osobnými svedectvami a spoločnými modlitbami.
Spoločenstvo sa stretávalo v prvú nedeľu v mesiaci a celkovo bolo 12 stretnutí, na ktorých bolo priemerne 14 sestier. Preberali posledné perikopy z Evanjelia podľa Matúša.
Naše sestry sa zúčastnili stretnutia žien Považského seniorátu v Trenčianskych Stankovciach, kde získali nové poznatky a vedomosti.
E) Spevokol
Spevokol sa stretával pravidelne jedenkrát do týždňa vo štvrtok o 17.30 hod., v zimnom čase o 16.30. Nácvikov pod vedením brata farára sa pravidelne zúčastňovalo 19 členov. Spevokol sa zúčastnil stretnutia spevokolov Považského seniorátu, ktoré bolo v Cirkevnom zbore Stará Turá 5. júna.
Tento rok sme sa rozlúčili s dlhoročným dirigentom nášho spevokolu bratom Dušanom Ďurišom, ktorý podľahol zákernej chorobe.
5. Výchovná činnosť
A) Detská besiedka
Každú nedeľu sa na detskej besiedke stretáva asi 15 až 20 detí, pričom celé spoločenstvo navštevuje približne 30 detí. Naším poslaním je, aby každé dieťa malo možnosť spoznať Boha a Jeho úžasnú lásku k nám.
V prvej polovici roku vedúci deťom rozprávali rôzne príbehy o Ježišovi, Božom Synovi, ktorý sa stal človekom a žil na zemi presne tak, ako tu teraz žijeme my. Snažili sa, aby deti pochopili, že Ježiš mal rovnaké radosti a starosti ako my, hoci bol Synom Božím. Počas letných prázdnin sme spoločne pripravili denný tábor s témou Boží bojovníci. Či na detskej besiedke, alebo počas tábora sme sa snažili všetky preberané príbehy kombinovať s piesňami. Veď ako inak poďakovať Bohu za Jeho skutky a milosť, ktorú nám preukazuje, ako spevom alebo rozhovorom v modlitbe? Po letných prázdninách sa deti oboznamujú so Starou zmluvou. Plány pre školský rok 2011/2012 sme pripravili konkrétne pre našu detskú besiedku. Snažili sme sa ich maximálne prispôsobiť deťom, ktoré poznáme a s ktorými pracujeme. Naším cieľom je doplniť ich doteraz získané vedomosti o nové a nepoznané. Pripravili sme pre nich zaujímavé aktivity, hry, maľovanky. Najnovšie máme aj chvíle maškrtenia zvolené podľa konkrétnej témy, aby si vedomosti neosvojovali iba pamäťovo, ale aj skúsenosťami.
Pri vedení sa striedajú sestry Michaela Adamčiová, Veronika Vaculová a Eva Kadlečíková s pomocou bratov Juraja Adamčiho a Martina Ďurecha.
B) Vyučovanie náboženstva
Vyučovanie náboženstva prebiehalo na troch základných školách vo všetkých ročníkoch. Na školách učím v 1. ročníku 13 žiakov, v 2. ročníku 19 žiakov, v 3. ročníku 6 žiakov, vo 4. ročníku 13 žiakov, v 5. ročníku 12 žiakov, v 6. ročníku 8 žiakov, v 7. ročníku 8 žiakov, v 8. ročníku 7 žiakov a v 9. ročníku 9 žiakov – spolu 95 žiakov, o 8 viac ako v predchádzajúcom školskom roku.
V materských školách navštevujú deti krúžok evanjelického náboženstva. V Ivanovciach 7 detí, v Melčiciach – Lieskovom 9 detí, v Adamovských Kochanovciach 6 detí, v Chocholnej – Velčiciach 5 detí, spolu teda 27 detí. S vedením materských škôlok je dobrá spolupráca. Rodičia sa zaujímajú o obsah tohto krúžku, z čoho sa veľmi teším. Žiaľ stretol som sa, a nie raz, i s názorom rodičov, ktorí dali pokrstiť svoje dieťa, ale na krúžok ho neprihlásili, pretože „ono niečo také nepotrebuje“.
6. Práca zborového presbyterstva
18. januára 2011 sa konalo prvé zasadnutie zborového presbyterstva, ktorého hlavnou náplňou bolo zhodnotenie roku 2010. Presbyteri prerokovali a schválili správu o hospodárení cirkevného zboru za rok 2010 a návrh rozpočtu cirkevného zboru na rok 2011. Prediskutovali a súhlasili s vydaním ďalšej Ročenky cirkevného zboru, navýšili pokladničný limit, odsúhlasili preplatenie finančných výdavkov spojených s víkendovým pobytom členov dorastu na chate AOZ v Chocholnianskej doline a plán prác na rok 2011. Zborové presbyterstvo neschválilo návrh zámeny časti pozemku v Adamovských Kochanovciach, časti Horné políčko.
Dňa 19. októbra sa konalo druhé stretnutie zborového presbyterstva. Zborové predsedníctvo informovalo o konci volebné obdobia zborového farára.
Presbyterstvo prerokovalo žiadosť Martina Križka z Adamovských Kochanoviec o kúpe časti parcely, ktorú vlastní náš cirkevný zbor spoločne s rímskokatolíckou farnosťou v lokalite Horné políčko a odporučilo zborovému konventu schváliť odpredaj 118 m2.
Zborový dozorca informoval o zámere zatepliť fasádu novej fary v roku 2012. Nakoľko tento plán prerokoval a schválil stavebný výbor, zborové presbyterstvo súhlasilo s prevedením týchto prác a odporučilo hospodárskemu výboru vyčleniť potrebné finančné prostriedky pri príprave rozpočtu cirkevného zboru na rok 2012.
Seniorálne predsedníctvo zvolalo tretie zasadnutie zborového presbyterstva, ktoré sa uskutočnilo 15. decembra 2011 pod predsedníctvom sestry seniorky ThDr. Evy Juríkovej, ktorá členov presbyterstva oboznámila o uplynutí volebného obdobia doterajšiemu bratovi farárovi Mgr. Jánovi Ochodnickému a podľa cirkevného zákona 11/94 vysvetlila spôsob obsadenia kňazskej stanice. Presbyterstvo navrhlo obsadenie kňazskej stanice pozvaním jedného kandidáta a to doterajšieho brata farára.
Zborové presbyterstvo sa ďalej zaoberalo návrhom Vokátora- dohody medzi cirkevným zborovom a zborovým farárom. Do Vokátora prijatého vo voľbách v roku 2002 navrhlo presbyterstvo doplniť štvrtú oferu pre zborového farára na pamiatku posvätenia chrámu a preplácanie nákladov vzniknutých prevádzkovaním internetu.
7. Hospodársky život
Správu o hospodárení cirkevného zboru za rok 2011 a návrh rozpočtu cirkevného zboru na rok 2012 predkladá hospodársky výbor. Obe správy prerokovalo zborové presbyterstvo na svojom zasadnutí 1. februára 2012 a odporúča ich prijať.
8. Mimoriadne zborové udalosti
Dovoľte v skratke pripomenúť niektoré udalosti zo života cirkevného zboru v roku 2011:
- 13. februára 2011 sa konalo zborové popoludnie na tému „Ježiš Kristus – Kráľ Kráľov“.
- 25. februára bol v KD Adamovské Kochanovce 2. zborový ples
- 10. marca sme usporiadali zájazd na divadelné predstavenie v SND Bratislava Skrotenie zlej ženy
- 18. – 20. marca bola na chate v Chocholnianskej doline víkendovka dorastu a mládeže
- 31. marca sa konalo zborové kolo biblickej olympiády
- 8. apríla sme v KD Ivanovce zorganizovali seniorálne kolo biblickej olympiády
- 28. mája sme pripravili zájazd do Hronseku a Banskej Bystrice
- 5. júla sme sa zúčastnili služieb Božích na hrade Branč a navštívili sme CZ v Prietrži
- 16. júla sme mali zborový deň s prednáškou brata farára Ľubomíra Ďuračku „Čo je na nás vidieť“
- 25. – 29. júla prebiehal letný detský tábor na tému „Boží bojovníci“
- 27. augusta sme sa zúčastnili organového koncertu v chráme Božom na Myjave
- 22.-26. augusta mala naša mládež letný biblický tábor
- 9. októbra sa konalo stretnutie konfirmandov po 50 rokoch
- 25. novembra sme navštívili dve kultúrne predstavenia v Bratislave- na doskách SND divadelnú hru Anna Kareninová a na Novej scéne muzikál Ôsmy svetadiel
- 18. decembra sme sa vo Veľkom evanjelickom kostole v Bratislave zúčastnili koncertu Vianočný spev pre život v podaní Veľkého zboru donských kozákov a Chrámového mužského speváckeho zboru Spasiteľ z Jekaterinburgu
9. Záver
Ďakujem Bohu za všetko dobré, radostné a oslovujúce, čo nám počas roku 2011 v našom zbore i mimo neho pripravil a požehnal. Ďakujem aj za ťažkosti a skúšky, v ktorých nás neopustil a zostal pri nás so svojou múdrosťou a pomocou. Ďakujem za spoločenstvo nášho cirkevného zboru, ktoré tvoria vzácne Božie deti. Za vás všetkých som nášmu dobrému Pánovi vďačný. Ďakujem za všetkých ochotných spolupracovníkov, ktorí konajú svoju službu s radosťou a pokorou pred Pánom. Ďakujem Pánu Bohu za každého jedného z vás, ktorí s radosťou prichádzate do spoločenstva svojho cirkevného zboru. Kiež nás všetkých Pán vedie k pokore, s ktorou služobníci v evanjeliu vyznali: „Čo sme boli povinní vykonať, vykonali sme.“
